Sociálna bezpečnosť pre zamestnanca s Firemnou univerzitou

Najväčší strach je z neznámeho. Ako si stojíme u svojho zamestnávateľa je otázka, ktorá trápi, paradoxne, tých najkvalitnejších a najsvedomitejších zamestnancov. Excelentný manažér dokáže komunikáciou tento strach redukovať, no nie vždy je čas a priestor na takúto dôvernú komunikáciu. Niekedy aj napriek snahe manažéra, sa nedorozumením takéto uistenie stratí niekde medzi slovami.

Firemná univerzita môže integrovať náš pôvodný modul SkillsMill. Tento nástroj mapuje spôsobilosti a zručnosti členov tímu, alebo zamestnancov organizácie. Okrem primárnej funkcionality zameranej na mapovanie a evidenciu spôsobilostí, ponúka možnosť spravovať vlastné – zamestnanecké spôsobilosti, validovať si ich s kolegami až na úrovni 360° hodnotenia a porovnávať si ich s požiadavkami manažmentu.

Zmenšenie rozdielov medzi požiadavkami a ovládnutými spôsobilosťami prináša zvýšenie istoty, no a jasne definované rozdiely – „gapy“ zas ponúkajú čistý priestor na komunikáciu o spôsoboch ich odstránenia. Tu je už pripravená Firemná univerzita so svojimi funkcionalitami.

Variabilita pri stanovení hodnoty zamestnanca

Čo určuje hodnotu zamestnanca?

Aktuálnu hodnotu zamestnanca určuje pokrytie aktuálnych potreby organizácie, tímu či procesu, kde pôsobí. Budúca hodnota je už zložitejšia, pretože je otázne do akej miery je možné kalkulovať s aktuálnymi spôsobilosťami zamestnanca, či teda zostanú rovnaké, znížia sa, či sa naopak budú rozvíjať plánovaným smerom. Rovnako môžeme len odhadovať aké potreby v budúcnosti budú a aká bude ich prioritizácia.

Kedy sa hodnota zamestnanca určuje?

Ročné, polročné a kvartálne hodnotenia a hodnotiace rozhovory sú bežným štandardom. Kľúčové hodnotenie s výrazne väčším dopadom na obe strany však prebieha v krízových momentoch zmien, ktoré zasiahnu spoločnosť, či tím. Neplánovane a bez prípravy, v lepšom prípade prebehne hodnotenie nad tvrdými dátami z produkcie, v horšom prípade na základe pocitu manažéra. V úplne najhoršom prípade sa pre hodnotenie použijú tabuľky s virtuálnymi údajmi takzvaných „tabuľkových manažérov“.

Aká je reálna potreba?

Čo určuje hodnotu zamestnanca v reály záleží od situácie, ktorú potrebujem riešiť a na údajoch, ktoré mi pomôžu podporiť rozhodnutie. Preto potrebujem nastaviť aktuálne, alebo očakávané kritériá a zistiť úroveň ich krytia, či medzery, ktoré mám. Potrebujem vidieť vzťah medzi produktivitou zamestnanca a je ho spôsobilosťami. Na základe tejto analýzy viem zhodnotiť aktuálnu hodnotu, budúcu hodnotu aj odhadnúť náklady na takúto zmenu. Dynamicky, ad-hoc.

Ako to vyriešiť?

My to riešime cez dynamické skilltemplates, niečo ako sady zručností, alebo spôsobilostí. Ich pokrytie zisťujeme vhodnou assessment metódou, ktorú si v danej situácii môžeme dovoliť a je dostatočne relevantná.

Modelovanie budúcich potrieb a prehľad aktuálnych naplnení potrieb umožňujú naše prehľady. Odhad pravdepodobnosti, trvania a ceny na dosiahnutie potrebnej úrovne spôsobilostí zamestnancov je k dispozícii tiež.

Aj keď nemáme ambície predikovať s presnosťou na 99%, ctíme Paretov princíp a presnosť 80% dosahujeme s dvadsiatimi percentami úsilia.

Ako to vyskúšať?

Vyžiadajte si informácie a radi Vám naše riešenie ukážeme. Hneď teraz a nezáväzne.

Info o SkillsMill Viac o SkillsMill

Váš názor na tento článok:

View Results

Loading ... Loading ...

 

 

 

 

 

 

 

Cover Photo by Ben White on Unsplash

Produktivita – modla dneška

Produktivita je modla dneška.

Je to tak. V globále, vo firmách, vo vzťahoch aj v osobnom nastavení jednotlivcov. Veľa s tým nenarobíme, môžeme sa však postaviť k tomuto faktu čelom a začať sa správať, ako inak, produktívne 🙂

Strašiak očakávania produktivity

Produktivita sama o sebe nie je strašiakom. Dokonca je príjemné vedieť o sebe, svojom tíme a svojej organizácii, že je produktívna. Strašiakom sa to však stáva vtedy, keď sa / tím / šéf / firma / spoločnosť /… očakáva produktivitu tam, kde nie sme produktívny. Inak: ak nemáme nástroje, spôsobilosti, zručnosti alebo danosti na nejaký výkon. To je strašiak, to je stresor.

Mapa spôsobilostí a riadenie ľudských zdrojov

Stresorom je ak sa od zamestnanca očakáva niečo, čo nedokáže splniť, alebo situácia, keď jeho (aj domnelé) spôsobilosti ležia ladom. Ak sa nastavíme na produkciu, musíme mať prehľad o možnostiach členov tímu. Dobrý manažér v malom tíme prehľad má. Aspoň si to myslí. Všade inde je to celkom lotéria.

Riadiť môžme len to, čo dokážeme merať a preto vyvíjame riešenie pre väčšinu tímov a organizácii. Nástroj na sledovanie, vyhodnocovanie a riadenie mapy spôsobilostí členov Vášho tímu. Mobilne a naživo. Bez čakania na výsledky assessmentu, bez formálnych hodnotiacich pohovorov.

Vyžiadajte si viac informácií o riešení SkillsMill hneď teraz!

 

 

 

 

 

 

 

Cover Photo by Nathan Dumlao

Návratnosť investícií do zamestnanca

Návratnosť investícií do zamestnanca rieši každá organizácia, či podnikateľ

Reálnu však dokážu sledovať a vyhodnocovať ROI do rozvoja osôb len máloktoré. Pre menšie organizácie, ktoré nedisponujú Business intelligence (BI) systémom je to viac, či menej neriešiteľná téma, ktorá sa ponecháva na intuitívnej schopnosti manažéra.

V zásade sa zachytávajú hodnoty merateľných ukazovateľov pre tento proces:

Proces pre sledovanie ROI do vzdelania

Existuje ale iný prístup? Menej bariérový?

Existuje. Máme ho a úspešne ho testujeme. Jeho kľúčové vlastnosti sú:

  • Je dostupný na mobiloch aj na PC
  • Vypĺňa sa na dennej báze a dobrovoľne
  • Motivácia na používanie vychádza z potreby sociálnej bezpečnosti
  • Vstupy zadáva každý zamestnanec, vo pojmológii daného prostredia
  • Verifikáciu správnosti vstupov má na starosti tím v krížovej kontrole
  • Systém je tak otvorený zmenám a vývoju pojmológie v organizácii
  • Hodnotenie vstupov je okrem produkčných informácií možné aj hodnotením tímu modelom 180° spätnej väzby

Naozaj je menej bariérový?

Nuž, nepotrebujete investíciu do nákupu BI, nepotrebujete náročný setup BI a jeho údržbu, nemusíte venovať priveľa času nastavovaniu a udržiavaniu pravidiel a pojmológii v systéme, no a nakoniec, nie je to o občasnom nalievaní veľkého množstva údajov do systému, ale o dennodenné, kontinuálne používanie na úrovni niekoľkých minúť za session.

 

Motivácia verzus utilizácia

Kto by to bol povedal… Jasné, akákoľvek nerovnováha nepraje pohode a výkonu zamestnancov, no utilizácia bola odjakživa čisto vecou manažmentu.

Predať zamestnanca, jeho prácu, čas. Alebo jeho spôsobilosti. To je úloha obchodu a riadenia organizácie a obchodu.

A kde nie je poriadne riadenie a obchod, no tak to dobre poznáte z výrazu úradníkov.

Model je jasný na prvý pohľad; nemajú pre mňa dosť práce, moje miesto je v ohrození, mám obavy a to ovplyvňujem motiváciu. Nakladajú na mňa viac práce, ako je možné zvládnuť, toto sa nedá dlhodobo zvládnuť, mám obavy kam to povedie a to zasa ovplyvňuje motiváciu.

Samozrejme, pozorný manažér vie takéto zmeny v motivácii využiť v prospech organizácie aj v prospech zamestnanca. Vie obavy presmerovať na motiváciu inovácie (to okrídlené prekročenie zóny osobného komfortu), ktoré zvýši utilizáciu v prvom prípade a zníži zaťaženie v druhom prípade.

Ale. Ale ktorý manažér v situácii, keď nemá utilizáciu pod kontrolou a má de facto krízový stav, si nájde čas na riešenie motivácie zamestnancov? Pretože bez empatie a času stráveného s nimi zákonite smerujú obavy k prepadu motivácie.

Čo s tým? Hlavne ak máte zodpovednosť za ľudí, ale nemáte možnosť ovplyvniť utilizáciu?

Improvement

Klasika, v zlých časoch (je jedno či je priveľa, alebo primálo práce) sa obzeráme po rezervách. Ak sme pod tlakom, mali by sme spraviť revíziu procesov a rolí zamestnancov na nich. A komunikovať o nich, pretože utilizovať zamestnanca na 125% procesmi, ktoré nefungujú motivácii nepomôže ani náhodou.

Ak máme priveľa času, prechádzame procesu do zblbnutia, hľadáme slabé miesta a rozoberáme možné zlepšenia, utilizujeme zamestnancov prípravou na zmenu, alebo na očakávaný výkon. Bonusom pre obe strany sú zlepšenia, ktoré motivujú.

Spôsobilosti

Každý zamestnanec je iný. A v extrémnych časoch zamestnanci veľmi citlivo vnímajú zmysel každej činnosti. Utilizujete zamestnanca tým, v čom je dobrý? Ak ste pod tlakom, využite ich spôsobilosti, dajte im šancu ukázať ich, venujte im pozornosť a komunikujte ich v tíme. Motivácia neutrpí tak, ako keď ignorujete možnosti svojho tímu (aj keď zas zamestnanie je o plnení cieľov, nie o plnení želaní zamestnancov).

Hodnotenie

Hodnotiť utilizáciu… No zväčša je hodnotenie viditeľné na výplatnej páske. Ale hodnotiť utilizáciu v kontexte, najmä v kontexte predchádzajúcich zlepšení a získania, či využitia spôsobilostí, to je iná káva. A vie aj nakopnúť, teda hlavne tú motiváciu.

To všetko motivuje. Ťažké obdobie, či adaptácia na zmenu môže mať svoj rámec a dá sa uchopiť práve ak spôsobilosti členov svojho tímu poznáte a riešite ich systematicky.

Hodnotenie schopností a zručností – autority

Hodnotenie schopností je vo väčšine organizácií alchýmiou, ktorú nesie na svojich pleciach manažment.

Skúsenosti a odhad šéfa/šéfky odrážajú zloženie tímu, profil pracovníkov a priamo ovplyvňujú celkovú úspešnosť.

Mnoho krát pri riešení zručností a schopností pomáha reporting, pri službových profesiách zasa spätná väzba od interného, či externého zákazníka. Vo výnimočných prípadoch sa použije externý assessment.

Všetky tieto kroky a procesy sú dobré. Niečo však stále do úplnej mozaiky chýba.

V celom prostredí je ešte jedna autorita, ktorá býva často prehliadaná a pri chýbajúcom systémovom riešení je jej hlas veľmi obmedzený.

Okrem manažmentu, zákazníka, reportovacieho systému a prípadného hodnotiteľa je v každom tíme prítomný aj kvalifikovaný insider, teda kolegovia. Aj keď bývajú veľmi často zaujatí, aj keď nemajú nadhľad a aj keď nie sú kvalifikovanými manažérmi, ich spätná väzba má cenu.

Systémový nástoj vie vyťažiť hodnotné informácie aj od „zaslepených“ či frustrovaných ľudí. Musí však naozaj fungovať a nesmie mať vysoké bariéry pre používanie.

Účinné ale presné riadenie vzdelávania

Ani za ten svet neviete zmerať účinnosť vzdelávania? Aj keď Vám dodávatelia poskytujú kopec spätnej väzby? No nečudujem sa.
Je ťažko hodnotiť niečo, čo nie je jasne definované a nemá merateľnú štruktúru.
Ak začnete hodnotiť a merať najprv spôsobilosti, dôležité pre proces, tak zákonite nemáte šancu dobre zmerať výsledok na konci.
Ak sa pýtam zákazníkov, aké majú dôvody pre nezmapovanie procesných potrieb, dostávam skoro rovnakú odpoveď; takáto aktivita je nesmierne náročná a frontálna a nemáme na ňu čas ani zdroje.
Faktom ale je, že takáto analýza môže prebehnúť izolovane, prsne tam, kde sa črtá problém, či potreba školiť a jej náročnosť je porovnateľná s bežnou agendou okolo výberu školení.
Myslím, že to stojí za vyskúšanie.

ukážka profesiogramu, v ktorom identifikujeme potreby procesu, realitu a rozdielom sú požiadavky na vzdelávanie. Jednoduché, prehľadné a účinné.

Hodnotový rebríček a výber zamestnancov

Pri výbere zamestnancov na pozície a do tímu sa berie do úvahy veľa kritérií. Vzdelanie, skúsenosti, typológia osobnosti, či je alebo nie je adept tímovým hráčom, niekedy sa prihliada na vek, či pohlavie…
No nezažil som, situáciu, pri ktorej by sa riešil osobný hodnotový rebríček ako seriózny faktor. Áno, pri povolaniach ako je zdravotníctvo, tretí sektor, dobrovoľníctvo či povolania, v ktorých sa nasadzuje život sa zisťuje sa motivácia aj niečo o charaktere a to dokonca aj psychotestami.
V tíme je však dôležité aj to, aké majú členovia hodnotové rebríčky. Pre manažéra a jeho podklady pre motiváciu zamestnancov, aj pre vzťahy medzi kolegami.
Zistiť a popísať osobné hodnotové rebríčky nie je jednoduché a už vôbec nie je bežná ochota sa s nimi zdôverovať zamestnávateľovi. Kde teda získať takéto dôverné informácie a ako ich spracovávať?
Informácie musia pochádzať priamo od zamestnancov a musia byť získané dobrovoľne. Každú zmienku treba poctivo evidovať a musí byť dohľadateľná a asociovateľná. Takže ako? A kde?
V sociálnych nástrojoch na internej sociálnej sieti, v diskusiách, v názoroch na odborné otázky, v diskusiách na otázky prevádzky a dennodennej práce a vzťahov. Tak tu sa nájdu osobné priority, názory, ktoré odhaľujú osobné hodnotové rebríčky a aj priamu asociáciu s kľúčovými ukazovateľmi v procesoch.
Na asociáciu a zmysluplné spojenie je už treba len nástroj na kongitívu a šikovného komunitného manažéra, ktorý pripraví výstupy pre manažéra. Takže tu.

Pocit o zbytočnosti školenia

Poznáte to? Zažili ste niekedy ten pocit zabitého času na školení, ktoré ani zďaleka nenapĺňalo Vaše očakávania?

Ja hej a dosť často.
Začal som si teda klásť otázku, kde sú príčiny. Našiel som ich mnoho, tie najdôležitejšie sú tu: v samotnom zamestnancovi (vo mne) keď sú moje predstavy nereálne a nie som schopný ich pre HR korektne definovať, ďalej sa príčina nájde v školiacej firme, ak nemá dosť fantázie, aby sa vcítila do očakávaní a aj kultúry školenej organizácie, nuž a najviac masla padá na hlavu koordinátorovi vzdelávania, keďže je vlastníkom procesu a veľmi zriedka používa nástroje na zisťovanie potrieb zúčastnených, na ich názor a očakávania (nech žije uniformita vzdelávacích plánov, ktoré vypisujú povinne a umelo manažéri raz ročne).
Viem že assessment očakávania na úrovni zamestnanca, priameho nadriadeného, a strategického riadenia nie je ani jednoduchý, ani lacný a už vôbec nie pohodlne jednoznačný, ale zakladá možnosť pripraviť obsah a formu, ktorá bude užitočná a hlavne ju frekventanti prijmú ako dobré školenie.
P.S. Milujem samoobsluhy, aj pri vzdelávaní…